reklama

Moje Filipíny I.

V Manile som bola naposledy pred deviatimi rokmi, dvakrat a to vzdy len na jeden den. Moja najlepsia kamoska, Thea, s ktorou som v Qatar airways lietala, bola Filipinka. Naposledy sme sa videli pred osmimi rokmi v Mnichove. Ona zostala v Katare, ja som sa vratila na Slovensko. Pred dvoma rokmi jej prestal fungovat katarsky telefon a mailova adresa. Nevedela som, ako sa s nou spojit. Pred rokom som ju objavila na facebooku a pred mesiacom som sa ju vybrala navstivit na Filipiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Program som si urobila ako pre dostihoveho kona a az na podzemnu rieku som stihla vsetko, co som si zaumienila. Ved za 15 dni by toho nikto viac nestihol. Vzdialenosti velke a vsade nelietaju lietadla.

V prvom rade bolo pekne teplucko a ani raz mi neprsalo. Myslela som si, ze bude nejaka nostalgia za QR, ale nic take sa nedialo. Samozrejme, vsetko nove letusky, nikoho som nepoznala. Ale mala som pocit, akoby som letela s akoukolvek inou spolocnostou.

Do Manily som doletela na 3.narodeniny Theinho syna, takze prvy vecer sme isli oslavovat narodky. Ziaden oddych sa nekonal, normalne som zapadla do filipinskeho rytmu.

Rano som bola hore uz o 2 am, jetlag zauradoval. Bez deti sme sa vybrali do nedalekeho Tagaytay, kam chodia Theovci cez vikendy. Je to dovolenkove sidlo, nie je tam tak horuco ako v Manile, lebo je to v kopcoch a maju tam vily obcania z hornych desattisic. Trosku mi to pripominalo Capri. Najskor sme s Theou absolvovali ziplining nad dzunglou, co je nieco ako lanovka, akurat vas posadia do popruhov, alebo si mozete aj lahnut na brucho a oni vas pustia z jednej strany na druhu a potom spat po silnom lane alebo kabli. Potom sme sa plavili lodkou, ktora sa vola bangka na jazere Taal a nakoniec sme absolvovali vystup na sopku Taal v najvacsom obednom teple. To mi pripominalo, ako som isla v opatkovych slapkach na Vezuv pred 12 rokmi. Ja a Dominic sme isli peso, Thea a vsetci turisti z Japonska, Korey a Britanie na koni.:-) Hore sme sa posilnili kokosovymi orechami-jedlo aj napoje v jednom.

Na druhy den rano som nabehla na letisko, kupila letenku a odpalila som na 5 dni na uzasny Palawan, tam by som v pohode vedela zit. Doletela som do Busuangy, kde to na mna posobilo ako v Afrike, horuce vysusene podnebie, cervena hlina, popri ceste sa pasli kone a rozny statok. Odtial isli minivany do Coronu. Ubytovala som sa u dvoch Nemcov v Kokoss Nusse, kde mali na recepcii wifi, z coho som bola mimoriadne potesena. Cely den som bola v Corone, obehla som si mesteckto, okolie, urobila mozno dalsich 100 fotiek, nasla jedinu plaz, kde nikto nebol a na druhy den som sa vydala lodou do El Nido. V prospektoch uvadzali, ze to trva 4 hodiny, ale omyl, tam 7 1/2 a naspat 9 hodin !!!!!

Takze som v podstate zabila cely den len cestou tam, lebo namiesto 7.00 sa odchadzalo o 9.30, tam som len urobila zbezny exploring, nasla wifi v restauracii u Dana, skontrolovala skore z hokejovych zapasov na olympiade a poposielala fotky. Telefon som si vecer nabijala v jednom obchodiku, kde mali europske zastrcky. Domaci sledovali „Filipiny maju talent" a ja som asi hodinu sedela na plastovej stolicke a cakala, kym sa telefon opat dostane do formy. Kazdy co prisiel do obchodu sa divil, co tam porabam. Aspon mali zmenu v rutine.

Nasledujuci cely den som si rezervovala na island hopping. Prenajmete si lodku- ta nasa sa volala ISLANEN, co znamena Ostrovan- a behate po nedalekych neobyvanych ostrovoch a plazach, normalne by som na takom jednom zostala aj tyzden, nadherne tyrkysove more, biely piesok a nikde nikoho. Ved tam aj natacali viacero verzii Survivora. Podmorsky svet sa sice nedal farbami a rozlicnostou porovnat s Cervenym morom, ale zivot bol viditelny. Absolvovala som Malu lagunu, Velku lagunu,Tajnu lagunu, ostrov Zimizu aj s domorodym obedom a plaz 7 komand. Vyzera to tam ako vo filme Beach, ktory som si musela hned po prichode pozriet. Rozpravka!!!

V El Nido som stravila svoju druhu a poslednu noc a rano opat na lod spat do Coronu, kedze na dalsi den som uz mala odlet do Manily. Cesta spat bola dlhsia, more rozburenejsie a vlny vysoke. Cestoval s nami nejaky kmenovy nacelnik z Busuangy a celu cestu do mna cosi hudol. Opisoval mi tazky 35-rocny boj, ktory jeho kmen zvadza, aby ziskali nezavislost a chcel odo mna, aby som ho pozvala na Slovensko. Stale ma ponukal varenymi vajciami. Takze v neskore dopoludnie som sa vratila do Coronu a na druhy den odletela. Tety security officers sa velmi chceli so mnou na letisku v Manile fotit, tak sme tak zabili viac nez 45 min.

Maria Pokrivcakova

Maria Pokrivcakova

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

nič nie je lepšie ako čítanie kníh a cestovanie, možno deti, do toho sa oplatí investovať ;-) Zoznam autorových rubrík:  CestovanieNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu